Veľká noc Historickou štafetou viery by sme mohli nazvať beh, ktorý začal pri prázdnom Ježišovom hrobe. Najprv Mária Magdaléna uteká, aby oznámila apoštolom, že hrob je prázdny. Potom Peter s Jánom bežia k hrobu, aby sa presvedčili, či hovorí pravdu. Ján predbehol Petra, ale do hrobu vošiel prvý Peter. Vtedy obidvaja uverili, čo Kristus predpovedal o svojom zmŕtvychvstaní. Všetci utekajú naspäť k učeníkom, aby im oznámili radostnú správu. Ich radosť potvrdzuje Ježiš, ktorý sa im postupne zjavuje. Štafeta so svetlom viery potom pokračuje ďalej. Po zoslaní Ducha Svätého Peter slávnostne oznamuje Jeruzalemčanom, že toho, ktorého si žiadali zabiť, Boh vzkriesil zmŕtvych a oni, apoštoli, sú toho svedkami. V zmŕtvychvstanie Ježiša vtedy uverilo asi tritisíc ľudí a dali sa pokrstiť. Peter a ostatní apoštoli kážu ďalej o tomto zázraku všade, kde prichádzajú. K nim sa neskoršie pridáva sv. Pavol, aby vo svojich kázňach a listoch teologicky odôvodňoval základ viery, ktorým je Ježišovo zmŕtvychvstanie. Hovorí o márnosti a zbytočnosti celej viery, ak by Kristus nevstal z mŕtvych. A apoštoli vedeli, že nestačia iba slová, ale že je potrebné aj svedectvo. Preto, aby im ľudia ešte ľahšie uverili, dokázali za Zmŕtvychvstalého obetovať vlastné životy. Štafetu viery priniesli na naše územie sv. Cyril a sv. Metod, aby aj naši predkovia uverili a prijali Ježiša. A tak aj u nás žili a umierali ľudia známi, ako napríklad sv. Gorazd, sv. Andrej Svorad a sv. Benedikt, sv. Košickí mučeníci, ale aj menej známi alebo úplne zabudnutí, ktorí odovzdávali vieru ďalším generáciám. Spomeňme si aj na tých, ktorých si pamätáme alebo o ktorých sme veľa počuli. Sú to naši zosnulí prarodičia a rodičia, kňazi a iní ľudia. Všetci sa nejakým spôsobom pričinili o to, že sme sa aj my mohli pridať k Márii Magdaléne, k apoštolom a k všetkým tým, ktorí uverili a životom dosvedčili, že Ježiš vstal z mŕtvych. Dnes je táto historická štafeta v našom kostole. Spievame Aleluja na slávu zmŕtvychvstalému Ježišovi. Avšak do týchto našich spevov preniká otázka: Ste ochotní dnes prijať aj vy štafetu viery a odovzdať ju ďalej? Ak by sme povedali „nie“, zrádzame svoju vieru a pokladáme Ježišovo zmŕtvychvstanie a všetkých, ktorí vydali o ňom svedectvo, od apoštolov až po našich rodičov, za choromyseľných, ktorí žili a umierali pre blud a klamstvo. Ak ale odpovieme „áno“ potom sme na strane Ježiša, jeho vyznavačov, potom sme na strane pravdy a života. Stávame sa tak svedkami pre iných a aj našou zásluhou sa môže viera ďalej šíriť. Povzbuďme sa preto v dnešný deň v tom, čo je pre naše svedectvo najdôležitejšie. Sú to naše slová a skutky. Prijmime dnes štafetu viery a nesme ju z nášho kostola do našich rodín, na naše pracoviská, medzi našich spolužiakov, medzi našich susedov, do celého nášho osobného a spoločenského života! Možno o niekoľko rokov alebo desaťročí, keď tu už nebudeme, budú s vďakou oslavovať veľkonočné sviatky naše deti, vnuci alebo pravnuci. Budú ďakovať Bohu, že sme im pomohli, aby uverili v Krista. Anglická Verzia Buletin